Panvové dno nepracuje izolovane

Svaly panvového dna sa koordinujú s niekoľkými hlbokými svalmi trupu, aby stabilizovali spodnú časť trupu a zachovali integritu panvových orgánov, kontinenciu a sexuálne funkcie. Tieto hlboké svaly trupu pracujú synergicky s panvovým dnom a zahŕňajú bránicu, psoas, chrbtové svaly a hlboké svaly brucha. Tieto svaly spolu tvoria flexibilný hydraulický piest,  pričom panvové dno tvorí spodok piestu. Okrem samotných svalov je súčasťou piestu aj fasciálna vrstva, ktorá medzi nimi funguje ako pavučina. Táto fasciálna sieť prepletá svaly trupu a panvového dna a dáva im tvar a silový tonus.

Diafragmatické dýchanie ako nevyhnutná súčasť aktívneho panvového dna

Toto myofasciálne spojenie medzi svalmi trupu a panvovým dnom zaisťuje, že  jednotlivé svaly nebudú správne fungovať, pokiaľ nedôjde k primeranému pohybu a zapojeniu všetkých svalov, ktoré tvoria tento hydraulický piest. Inými slovami, svaly panvového dna sa nikdy neaktivujú izolovane,  aktivujú  sa  spoločne v reakcii na pohyb bránice a následne na  reakciu aktivity musc.transverzus abdominis  potrebného k aktivite a podpore celého trupu. To znamená, že na vedomé aktivovanie panvového dna by sme mali dýchať pomocou bránice aj za účelom  udržania konzistentného optimálneho tonusu panvového dna. Toto vedomé aktivovanie a vedomé dýchanie  praktizujeme počas celého dňa, najmä ale pri silovom cvičení alebo každodennej aktivite ale tiež pri zvýšenom vnútrobrušnom tlaku akou je kýchanie, kašeľ, vyprázdňovanie stolice.

Úloha intraabdominálneho tlaku

Keď dýchame diafragmaticky, vo vnútri trupu sa vytvorí tlak, ktorý je podobný tlaku vytvorenému vo vnútri balónika naplneného vzduchom. Tento tlak sa nazýva intraabdominálny tlak (IAP) a za ideálnych okolností všetky svaly tvoriace trup reagujú na tento tlak kontrakciou proti nemu. Táto odozva by mala byť relatívne rovnaká na stenách trupu a slúži na zadržiavanie, udržiavanie a reguláciu IAP. Práca samotnej bránice udržuje vitalitu a mobilitu vnútorných orgánov a závesných aparátov. Panvové dno má dôležitú úlohu pri regulácii IAP tým, že pomáha udržiavať relatívne konštantnú kontrolu nad trupom a týmto spôsobom  tonus panvového dna priamo ovplyvňuje silu a funkciu celej dolnej časti trupu významne ovplyvňuje aj našu biomechaniku pohybu.

Ak nedýchame bránicovo, nevytvoríme správnu IAP a bez správnej IAP jednoducho nemôže dôjsť ku koordinovanej kontrakcii všetkých svalov trupu-hydraulického valca, ktorá je potrebná pre stabilitu trupu. Inými slovami, ak nedýchame vedomo správne, svaly panvového dna nereagujú ostávajú v inhibičnej atrofii.

Pred začatím akýchkoľvek špecifických posilňovacích cvičení panvového dna by ste si mali osvojiť bráničné dýchanie so správnym aktivovaním mus.transverzus abd a  vnútrobrušným tlakom!

Pre niektorých ľudí môže byť bránicové dýchanie spočiatku náročné, najmä ak sú svaly hrudníka tuhé a hrudný kôš nie je mobilný, teda ani pľúca nevyužívajú svoju vitálnu kapacitu naplno. Väčšina ľudí dýcha plytko, tým sa oslabia svaly trupu,skrátia sa prsné svaly, hrudný kôš sa stane málo mobilný.Samotná postura  bráni v aktivite bránice.

Hypertonus panvového dna

Medzi príznaky hypertonusu panvového dna patrí bolesť dolnej časti chrbta, problémy s inkontinenciou, problémy s prostatou a/alebo močovým mechúrom, prolapsy orgánov a zhoršenie sexuálnych funkcií. Napäté panvové dno je zvyčajne sprevádzané určitými svalovými návykmi, ktoré sa prejavujú v spojení s napätím panvového dna.

Mnohí z nás majú prácu, ktorá si vyžaduje veľa sedenia, či už v kancelárii a/alebo v aute na ceste a opäť domov. Tí z nás v tejto skupine sú obzvlášť vystavení riziku vzniku dysfunkcie panvového dna, pretože dlhodobé sedenie zvyšuje napätie panvového dna . Použitie stojaceho stola môže v týchto prípadoch pomôcť, ale pozornejší pohľad na to, ako stojíme alebo sedíme, je dôležitou súčasťou akéhokoľvek dlhodobého riešenia.

Akonáhle začnete dýchať pomocou bránice a voľne počas celého dňa a spojíte to s každodenným tréningom nových pohybových stereotypov, budete pripravení aj na špecifický tréning panvového dna.

Keďže svaly panvového dna je ťažké cítiť, môže vám pomôcť základné pochopenie ich anatómie, aby ste si ich mohli predstaviť a zvýšiť povedomie o nich. Svaly panvového dna spájajú lonovú kosť s kostrčou a sedacou kosťou a svalmi,ktoré sa nachádzajú v troch detailných vrstvách.

Svaly panvového dna sú súčasťou hlbokého myofasciálneho systému  je preto ťažké ich vnímať. Funkcia týchto hlbokých svalov sa môže zdať jemnejšia ako je práca  povrchových svalov, ako napr. sval stehenný alebo gluteálne svaly, ktoré sa oveľa ľahšie cítia a aktivujú.

Ale hlbšie svaly trupu obsahujú väčšie množstvo proprioceptívnych nervov ako povrchové svaly a tieto nervy pomáhajú nášmu telu reagovať na zmeny v pohybe a záťaži rýchlejšie, ako to dokážu naše povrchové svaly – dokonca rýchlejšie, ako dokážeme reagovať našimi myšlienkami. To je dôvod, prečo sa príznaky miernej inkontinencie často vyskytujú pri rýchlych pohyboch, ako je skákanie, beh a kýchanie. Každý z týchto pohybov vyžaduje, aby hlbšie svaly boli silné a citlivé, aby zvládli zvýšenú záťaž, ktorú tieto a iné pohyby môžu pôsobiť na panvu a spodnú časť trupu. Silné a citlivé svaly trupu a panvového dna slúžia na zabránenie nadmernému zaťaženiu močového mechúra a močovej trubice, ktoré by inak mohlo spôsobiť inkontinenciu.

Ochorenia tráviaceho traktu patria v dnešnej dobe medzi pomerne časté diagnozy, postihujúce rôzne vekové kategórie. Medzi IBD diagnozy patrí Crohnova choroba a ulcerózna kolitída.

Choroba  je sprevádzaná bolesťami brucha,nafukovaním,riedkou stolicou, krvou v stolici,pripadným chudnutím.Môžu byť postihnuté aj klby,oči,koža. Jednoznačný spúšťač ochorenia nie je určený, ale dá sa predpokladať istá genetická predispozícia, stresový faktor,čiže psychická záťaž,fajčenie,antibiotiká,prehnaná aktivita imunitného systému.

Ochorenie a následnú liečbu stanovuje gastroenterolog. V súčasnej dobe je ochorenie „tlmene“ dostupnými liekmi,no v prípade nepriechodnosti  isteho úseku čreva sa volí chirurgický zákrok.

Význam rehabilitácie brucha pacienta s dg.IBD

Brucho je spojnica medzi hrudníkom a panvou, skladá sa z 11 vrstiev, kde patria svaly,fascie a koža. V dutine brušnej prebiehajú rôzne metabolické procesy trávenia a vylučovania,nachádza sa v nej veľký zberač lymfy,tzv.cysterna chyly.

V dôsledku zápalových faktorov, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú a menia výstelku sliznice čreva sa neabsorbujú živiny,vitamíny a minerálne látky do svalov a fascií. Svalový tonus brucha je laxný a netvorí oporu pre orgány v dutine brušnej, ale ani pre samotný chrbát.

Okrem medikamentóznej liečby má výrazne pozitívny vplyv rehabilitácia brucha, ktorá pozostáva z dýchacej gymnastiky a s aktivovania hlbokého stabilizačného systému, pričom celý koncept je podrobne ponímaný v metodike Correct Body Systém ( autorka metodiky M.Šrenkelová). Cielené bráničné dýchanie priaznivo ovplyvňuje aj stav vnútorných orgánov ako aj samotnej steny brucha. Výsledný efekt je nielen vizuálny ale aj psychický pretože cvičenie a teda pohyb samotný pozitívne prispieva k pohode pacienta. Veľké pozitívum vidím v rehabilitácii pacientky po pôrode. Po skončení šestonedelia a gynekologickej kontrole je vhodné ísť na kontrolu k fyzioterapeutovi práve z dôvodu posúdenia stavu steny brucha,pričom fyzioterapeut má nastaviť správne pohybové stereotypy počas dňa.

Nakoľko u pacientok s IBD je väščí výskyt dg.diastázy brucha je dôležité daný stav nezanedbať. Rekonvalenscencia pacientky s IBD po pôrode vyžaduje dlhší čas, nakoľko svaly a fascie brucha majú slabší tonus. Pacientka môže aj dlhší čas od pôrodu vyzerať aj nadalej ako tehotná.Nezanedbatelné je venovať sa vždy aj svalom panvového dna a teda aj viscerálnym ligamentám ( závesné aparáty )v dutine brušnej a to je práve spomínané správne bráničné dýchanie,ktoré je ale potrebné inštruovať pacientku osobne,nakolko sa jedná o nový pohybový stereotyp, ktorý riadi najprv mozoček,t.j.zadná časť mozgu pričom sa zapisuje len cieleným opakovaním a až potom sa táto činnosť zautomatizuje.

Záver: Spolupráca gastroenterológa, fyzioterapeuta a chirurga ( resp.gynekologa ) a psychologa je nesmierne dôležitá, nakoľko cieleným prístupom medikamentóznej liečby vrátane rehabilitácie      ( cvičenie, pohyb ) sa odzrkadlí na celkovom stave pacienta/pacientky vrátane jej mentálneho nastavenie.